Radosť z pokánia

2025-03-23

(Lk 13, 1-9)

        My ľudia si neradi priznávame svoje chyby, neradi si priznávame, keď sa previníme. A v tejto pôstnej dobe sa vyžaduje od nás práve toto, priznať si chyby, zmeniť svoj život k lepšiemu. Preto sa niet čomu čudovať, že sa nám slovo pokánie zdá čudné a dotieravé.
        Aj Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí: „Ak sa nebudete kajať, všetci zahyniete.“ A opakuje nám to dokonca dvakrát, keď spomína tragické udalosti zo života obyvateľov Jeruzalema.
        Z počutého je nám zrejmé, aké je veľmi dôležité pokánie. Všetci ľudia na svete, tí hriešni i tí spravodlivejší, tí vinní, či menej vinní, všetci bez rozdielu, máme dve možnosti: alebo pokánie, alebo večná záhuba. Mnohí si však pokánie vysvetľujú nesprávne. Keď počujú toto slovo, myslia si totiž, že sa treba pomodliť päť otčenášov a zdravasov alebo že v piatok nesmú jesť mäso alebo nemôžu vypiť ani kvapku alkoholu. Mnohí si myslia, že pokánie je totálne prestať fajčiť, nepozerať televíziu, ale naopak myslieť len na krížovú cestu, modliť sa bolestný ruženec, a potom utekať na spoveď. 
       Majme však na pamäti, že pokánie treba konať také, aké žiada Ježiš a to je hlboká vnútorná premena nášho života. Musíme sa hlboko premeniť vo svojej duši tak, ako sa premenil Šavol na horlivého apoštola Pavla, ako sa  premenil mýtnik Lévi na nadšeného apoštola a evanjelistu Matúša, tak ako sa premenil lotor na kríži na kajúceho muža. Takto sa premenil aj márnotratný syn v náručí svojho milujúceho otca na verného syna. Každé naše premenenie žiada tri vnútorné úkony: Jeden sa vzťahuje na našu minulosť, druhý sa dotýka našej prítomnosti a tretí budúcnosti. Čo sa týka minulosti musíme sami tvrdo odsúdiť svoje hriechy, svoj zlý prístup k životu, ak nás to trápi. V prítomnosti, dnes, teraz musíme pocítiť bolesť nad tým, čo sme pokazili. A do budúcnosti si dať silné predsavzatie, že s Božou pomocou sa nám podarí nájsť znova pokoj a mier vo svojom vnútri.
        Veľmi dôležitým Ježišovým motívom k pokániu je, aby sme sa premenou života vyhli večnej záhube. A chce, aby sme boli šťastní, lebo je nesmierne drahocenná v živote človeka chvíľa pokánia! Francúzsky kráľ Ľudovít XV. žil nemravným, bezuzdným  životom. Ale jeho dcéra Lujza bola rehoľníčka v kláštore a tam sa denne modlila za obrátenie svojho otca pred drahocenným krížom, ktorý si priniesla do svojej izby z kráľovského paláca. Jej otec – kráľ v dôsledku nemierneho života upadol do ťažkej choroby. Lujza pred týmto krížom v slzách prosila o milosť pokánia pre otca. Keď už nemala síl sa modliť, poslala tento kríž svojmu otcovi do paláca s odkazom: „Drahý otče, pred týmto krížom som celé dni a noci prebdela v modlitbách za vás. Prosím vás, dovoľte, aby tento kríž bol teraz vo vašej izbe, aby sa vaše oči aspoň občas stretli s láskavým pohľadom ukrižovaného Ježiša.“ Otec pohliadol na kríž, spomenul si na svoju dcéru Lujzu a zachvel sa na duši. V tom momente sa v jeho duši udiala premena. Odsúdil svoju hriešnu minulosť, rozplakal sa v bolesti nad svojimi hriechmi a tíško opakoval: „Bože, odpusť mi pre krv Kristovu!“ Dal si zavolať kňaza i dvoranov, vzal do rúk tento kríž a povedal: „Odprosujem vás všetkých i celý národ za to, že som dal zlý príklad svojmu ľudu. Ak mi Boh dá ešte žiť ďalej, budem žiť mravne a bezúhonne pre dobro vás všetkých.“ Potom sa dlho spovedal a po spovedi vyhlásil: „Až teraz mám v duši pokoj, radosť a šťastie.“ 
        Pochopme zmysel a význam pokánia a všetci pred veľkou nocou precíťme, aký pokoj, radosť a šťastie pokánie prináša .